Leto 1970. Spojené štáty sa spamätávajú z Woodstocku, vietnamská vojna stále hrozí v pozadí a čierna komunita kričí po svojom hlase. Z reproduktorov sa však začína niesť čosi nové – rytmus, ktorý nie je len hudbou, ale energiou. James Brown, kráľ funku, vydáva singel Get Up (I Feel Like Being A) Sex Machine. A svet sa rozvibruje.

Funková revolúcia

Tento legendárny track je považovaný za manifest funku. Na prvé počutie jednoduchý groove, no každý úder bicích, každý výkrik „Get on up!“ nesie v sebe precíznosť, silu a slobodu. James Brown tu predstavil úplne nový spôsob práce s hudobným priestorom – pauza bola rovnako dôležitá ako tón. Funk nebol o komplexných harmóniách, ale o rytme. A Brown ho ovládol ako nikto iný.

Zároveň to bola jedna z prvých nahrávok s mladými talentmi – Bootsy Collins (basgitara) a Catfish Collins (gitara), ktorí neskôr rozvinuli svoj funky vesmír v Parliament-Funkadelic. Táto skladba je teda aj ich štartovacou rampou.

Dve časti, jedna sila

Sex Machine vyšla pôvodne ako vinylový singel rozdelený na dve časti:

• Part 1 (4:49) – hlavná explózia energie s charakteristickým groove a výzvami typu "Are you ready?"
• Part 2 (2:33) – voľnejšie pokračovanie, jamovanie a hudobná eufória

Až v neskorších vydaniach na CD a digitálnych platformách boli obe časti spojené do jednej skladby. Dnes sa táto spojitá verzia stala štandardom a tak ju poznáme aj z rádia.

Letný hit, ktorý nestarne

Skladba bola vydaná v lete 1970, presne pred 55 rokmi, a stala sa letnou hymnou ulice, parketov a revolúcie. Nešlo len o tanec – Brownova hudba vtedy vyjadrovala postoj. Jeho charizma, výkriky, pot na čele – to všetko hovorilo „ja som tu a nikto ma nezastaví“.

Odvtedy skladba zaznela:

• v desiatkach filmov a seriálov (napr. Undercover Brother, Dr. Dolittle)
• v reklamách (Pepsi, Nike…)
• počas živých vystúpení až do Brownovej smrti
• v stovkách DJ setov a remixoch

a čo je dôležité – nikdy nevyšla z módy

Reedície a pokusy o cover

Od 70. rokov prešla Sex Machine viacerými reedíciami. V 80. rokoch sa objavila na niekoľkých live výberovkách, z ktorých najznámejšia je asi Live at the Apollo Vol. 2. Každé vystúpenie malo trochu inú podobu – Brown skladbu „žil“, improvizoval, rozťahoval, skracoval, zapájal publikum.

Mnoho umelcov sa pokúsilo o covery a remixy – od Princa po Red Hot Chili Peppers, no nikto nezopakoval originálnu explóziu. Je to ako pokúsiť sa znovu objaviť oheň. Môžeš ho napodobiť, ale iskru Brownovho originálu nenahradíš.

Viac než len skladba

Sex Machine je rytmus, ktorý sa zarezáva pod kožu. Je to pieseň, ktorá rozpohybuje boky aj človeku bez duše. Ale hlavne – je to historický míľnik, ktorý odštartoval éru, kde čierna hudba prevzala kontrolu nad beatom.

Po 55 rokoch ju znova oprášime. Nie ako relikviu, ale ako dôkaz, že niektoré veci sú jednoducho večné.